Analytici Ukrajiny, Svetovej banky a Európskej komisie vydali viac ako 200 stranovú analýzu škôd a strát napáchaných na Ukrajinskej ekonomike. Rovnako sa snažia kvantifikovať koľko bude obnova Ukrajiny stáť. Podrobnejšie si o tejto analýze povieme v podcaste

Súvisiace video Martina Lindáka z YouTube kanála Ekonómia ľudskou rečou:

Koľko ešte vydrží Ukrajina? | VOJNOVÁ EKONOMIKA UKRAJINY

Biedna ekonomika, korupcia a oligarchia | EKONOMIKA UKRAJINY

Podcast Ekonómia ľudskou rečou moderujú Martin Lindák a Nikola Šuliková Bajánová a prináša ho portál skpodcasty.sk

Sledujte Ekonómiu ľudskou rečou na YouTube.

Sledujte skpodcasty.sk na Instagrame alebo Facebooku.

[00:00:08.280] - Nikola Šulíková Bajánová
S vojnou na Ukrajine ide ruka v ruke aj devastácia jej ekonomiky. Súkromný či verejný majetok bude potrebné opraviť a už teraz vieme, že na to pôjdu stovky miliárd dolárov. Aj keď je koniec vojny, bohužiaľ, stále v nedohľadne, Ukrajinci už na prvých plánoch obnovy začali spolu s Európskou komisiou či Svetovou bankou pracovať. Som Nikola Šulíková Bajánová a toto je podcast Ekonómia ľudskou rečou, ktorý prináša portál Skpodcasty.sk. Spolu s Martinom Lindákom sa pozrieme na to, nakoľko sa odhadujú investície do nášho vojnou zasiahnutého suseda a na čo presnejšie peniaze pôjdu. No a na začiatok ešte pár základných informácií. Ukrajina je ekonomika, ktorá je závislá na sektoroch ako poľnohospodárstvo a ťažký priemysel, ten jej ostal ešte zo sovietskych čias a dá sa o ňom ešte povedať to, že sa nešťastne sprivatizoval, čo znamená, že sa skoncentroval za dobré ceny v spriatelených rukách, takže sa nedá asi úplne hovoriť o nejakej transparentnej a férovej súťaži tak, ako by sme si to všetci predstavovali a tak, ako to ani my nepoznáme z našich deväťdesiatych rokov, potom v nominálnom vyjadrení na obyvateľa je v Európe Ukrajina jednou z najslabších ekonomík. Dokonca som našla aj údaj, že vlastne je to ako najchudobnejšia ekonomika v Európe, aj keď ma to trochu prekvapilo. No a navyše má problémy s korupciou. Tej sa koniec koncov aj pripisujú vlastne tieto výsledky výkony ekonomiky. No a to sa začalo v posledných rokoch zlepšovať.  
[00:01:44.490] - Martin Lindák
Ono tak paradoxne Ukrajine pomohla tá anexia z roku 2014, samozrejme v úvodzovkách, pretože začali sa nejaké hlbšie reformy diať v ekonomike. Ukrajinci si tak uvedomili, že musia niečo s tým robiť a začali trošku reštrukturalizovať ekonomiku. Avšak samozrejme, prišli vlastne o Doneckú a Luhanskú oblasť, respektíve nie o celé oblasti, ale o časť z týchto oblastí a zároveň o Krym, čo zasiahlo samozrejme ich ekonomiku a nehovoriac o tom, že zapríčinilo to aj odlev priamych zahraničných investícií, čiže odlev nejakého kapitálu a firiem z Ukrajiny, keďže necítili sa v tej krajine bezpečne a nevedeli, ako to môže do budúcnosti dopadnúť.  
[00:02:24.840] - Nikola Šulíková Bajánová
No a čo by sme ešte mohli povedať vlastne už v súvislosti s tými návrhmi o obnove. Tak aj keď je koniec vojny zatiaľ v nedohľadne, o obnove ekonomiky a štátu sa hovorí už teraz. Napríklad v októbri sa konalo stretnutie lídrov, ktoré malo aj nejaké výsledky. Povieme si aké. Tam teda boli zástupcovia Európskej komisie. Konalo sa to v Berlíne koncom októbra. No a treba povedať, že sa tam teda viackrát zdôrazňovalo, tak, ako sa to robí samozrejme od začiatku, že podoba tejto obnovy, preto je aj dôležité sa o tom rozprávať, určí, akou krajinou bude Ukrajina v budúcnosti a samozrejme, všetci chceme, aby to bola demokratická, rozvíjajúca sa krajina, takže preto je veľmi dôležité sa rozprávať o tom, že na čo peniaze pôjdu a aké pôjdu. A ešte by som chcela povedať, že už dnes prúdi na Ukrajinu pomoc, nielen v podobe zbraní a humanitárnej pomoci, ale aj napríklad tým, že Európska únia uľahčila vývoz ukrajinského tovaru na svoj trh, pozastavila dovozné clá, potom krajiny G7, Európska únia a jej členovia poskytli Ukrajine núdzovú pomoc vo výške viac ako 35 miliárd eur a v zásade išlo o pokrytie platov učiteľov, policajtov, lekárov či vojakov, čiže aby fungovala nejak tá verejná správa, ktorá je veľmi významne zasiahnutá a povieme si aj viac o tom. Martin, teda hovorí sa o tom, že celá tá obnova bude stáť 350 miliárd dolárov. Tak sa pozrime trošku podrobnejšie na to, že čo je to za číslo. Odkiaľ sa vzalo? Kto to vlastne spočítal?  
[00:04:07.090] - Martin Lindák
Tak bola to taká nejaká prvá väčšia analýza, ktorá sumarizovala vlastne škody a nejaké straty a zároveň vyčíslovala potrebné prostriedky na obnovu krajiny. Pozreli sa na to vlastne analytici, či už z Ukrajiny samotnej alebo zo Svetovej banky, či z Európskej komisie a dali dokopy vlastne čísla z prieskumov, či už z odhadu škôd alebo z priameho posúdenia škôd, keďže tam, kde sa stále bojuje, samozrejme nevedia ako a do akej miery je všetko poškodené a koľko to stojí. No a keď sa bavíme o tom čísle obnovy, oni to ohodnotili na približne 350 miliárd dolárov. Tu treba zdôrazniť vlastne, že všetky tieto čísla sú odhadnuté ešte k prvému júnu tohto roka, kedy sa vlastne tá analýza dávala dokopy a potom bola vydaná, myslím, že teraz v septembri alebo v októbri, čiže treba to trošku brať s rezervou, pravdepodobne tie straty už budú väčšie. Keď som čítal tú analýzu, tak najmä je to vidieť napríklad v energetike. Tam sme vlastne v posledných týždňoch videli, že Rusi priamo vlastne bombardovali ako keby energetickú infraštruktúru a napríklad v tejto analýze sa ešte hovorilo, že Ukrajinci budú mať prebytok tej elektriny a môžu predávať a zarobiť na tom. Čiže toto je taký dobrý príklad, že úplne to nie je, že stopercentne presné, ale do veľkej miery nám to ponúkne predstavu o tom, koľko môže tá obnova stáť. Keď sa konkrétne pozrieme na tých 350 miliárd dolárov, tak tých 350 miliárd neznamená len to, že sa Ukrajina vlastne zrekonštruuje alebo obnoví do stavu spred 24. februára tohto roka, ale zároveň už bude fungovať, ako keby v tých európskych štandardoch, že energetika napríklad bude viac zelenšia nejaká energetická efektívnosť budov bude vyššia, nie taká, ako je teraz, keďže Ukrajina je často za to kritizovaná, že skrátka veľa energií spotrebúvajú na to, ako sa kúri, ako sa využíva tá elektrina a tak ďalej. Čiže mala by to už byť po tejto obnove moderná krajina, potom, čo sa vynaloží tých 350 miliárd dolárov. Samozrejme, ono je to stále odhad, čiže tá suma môže byť aj vyššia.  
[00:06:10.760] - Nikola Šulíková Bajánová
A zároveň treba ešte povedať, že to nie je ani veľmi ľahká úloha a existuje vôbec nejaký časový rámec, že kedy by to, ja neviem, alebo teda nie, že kedy by to malo byť, keďže nevieme kedy sa skončí vojna, ale že koľko by niečo takéto asi  potrvalo.  
[00:06:26.060] - Martin Lindák
Týchto 350 miliárd vyčíslili, že by sa malo použiť ako keby v najbližších desiatich rokoch. Oni to tak rozdelili na dve fázy. Prvá fáza je najbližších 18 až 36 mesiacov, čiže do troch rokov a potom ten zvyšok do desiatich rokov. Do troch rokov by to malo stáť 105 miliárd dolárov a v tej analýze sú v každej časti ako keby nejaké odporúčania, čomu by sa mala Ukrajina prioritne venovať. Ale ono človeku to napadne aj logicky, že do tých troch rokov by sa hlavne mali venovať tomu, aby skrátka obnovili vlastne školstvo, také tie inštitúcie, ktoré sú nevyhnutné pre život obyvateľov a fungovanie štátu. Zároveň opravili domy a budovy všetky poškodené a ostatnú infraštruktúru, ktorá skrátka je nevyhnutná pre to krátkodobé fungovanie štátu.  
[00:07:14.900] - Nikola Šulíková Bajánová
A ešte jedna taká záludná otázka. Spomína sa v týchto všetkých možných výpočtoch, prepočtoch, predikciách, že a čo ak to znovu trebárs postavia, opravia a znovu to Rusi zbombardujú?  
[00:07:31.460] - Martin Lindák
No toto je práve taká aj komplikovaná trošku oblasť tejto obnovy a celého posúdenia vlastne tých škôd, že ono nevie sa, do akej miery sa tí obyvatelia Ukrajiny vrátia, ktorí ušli vlastne z Ukrajiny, že či sa budú vracať, či tam ten odliv mozgov vlastne bude zvrátený a všetci utečenci z Ukrajiny, že sa vrátia naspäť do krajiny po vojne. Toto sa nevie a samozrejme ani sa nevie, že ako sa presne zrekonštruuje Ukrajina, keďže pravdepodobne oblasti ako je Donecká a Luhanská oblasť, to už vidíme od roku 2014, že vlastne tí, ktorí mohli, ušli a ostali tam vlastne len tí, ktorí si to nemohli dovoliť alebo sympatizovali s Ruskom a chceli tam ostať. Ale pravdepodobne aj keď skončí táto vojna, tak oni sa tam asi nebudú chcieť vrátiť, lebo stále to bude ako keby nárazníková zóna s Ruskom. Avšak je to otázne, lebo záleží od toho, ako sa bude vyvíjať situácia, ako sa skončí vojna, či napríklad Putin už by nebol pri moci a bol by to nejaký demokratickejší človek, čiže všetko záleží od toho ďalšieho vývoja.  
[00:08:32.180] - Nikola Šulíková Bajánová
No asi by som sa určite chcela porozprávať s niekým, kto vlastne celý tento plán obnovy navrhuje alebo teda pracuje na ňom, pretože je to fascinujúce, že s akými vstupnými faktormi pracuje a ako to vlastne vypočítava a že kde tam má poznámky pod čiarou, ako vyzerajú, lebo ak sa nemýlim, tak napríklad ten Marshallov plán, ku ktorému je často aj toto prirovnávané, respektíve vždy sa používa akoby taká tá metafora, že Marshallov plán alebo to prirovnanie, tak sa predstavoval, ak sa nemýlim až dva roky po skončení vojny. Idem to asi aj overiť a ty môžeš inak zatiaľ povedať tie pomery, že čo bol Marshallov plán a čo je vlastne dnes ten plán pre Ukrajinu, že aké sú tie pomery trebárs k HDP a podobne.  
[00:09:18.910] - Martin Lindák
Marshallov plán v zásade bola nejaká americká dotácia vlastne západným štátom Európy. Pôvodne tam mali byť aj niektoré východné štáty, ale keďže tam mal vplyv Sovietsky zväz, tak primárne len západným krajinám išli tieto peniaze. A keď sa to prepočíta na dnešné ceny, tak to bolo viac ako 100 - 115 miliárd dolárov, čo je stále nižšia suma, ako je vlastne potrebná suma na obnovu Ukrajiny. Keď som počúval aj taký zahraničný podcast, tak Ukrajinci to celkom neradi takto počúvajú, že to je Marshallov plán vlastne pre Ukrajinu, pretože vtedy tá situácia bola samozrejme iná. Jedna krajina, jedna veľká silná ekonomika podporovala zničené európske ekonomiky. Tuto je to v zásade, že jedna poškodená ekonomika a podporujú viacero európskych ekonomík a skladajú sa na tú podporu, čiže tá situácia je trošku iná a analytici to neradi takto ako keby porovnávajú.  
[00:10:10.930] - Nikola Šulíková Bajánová
Čo je inak zaujímavé, vlastne si na tom vieme trošku, aj keď to nie je asi úplne najrigoróznejší príklad, ale vieme si na tom vlastne porovnať ako tá ekonomika rástla, lebo vtedy to bolo tých 13 miliárd dolárov pre niekoľko štátov v západnej Európe a dnes je to 350 miliárd dolárov pre jeden štát. A bude to pravdepodobne ešte aj viac. Čiže to je mind-blowing.  
[00:10:35.860] - Martin Lindák
No ono paradoxne Ukrajinci si tiež spravili nejaký plán, ako by chceli obnovovať Ukrajinu a ten vyšiel dokonca až na 700 miliárd a myslím, že ten plán predstavovali niekedy teraz v októbri alebo v septembri, že trošku neskôr, ako vyšla táto analýza.  
[00:10:57.060] - Nikola Šulíková Bajánová
Poďme si to nejako rozdeliť. Sú škody, ktoré vidíme. Vidíme ich jasne. Sú to škody na budovách, na cestách, inej infraštruktúre, na elektrárňach a podobne. A potom sú to škody, ktoré nehovorím, že nevidíme, ale nie sú tak fyzicky zjavné. Sú to trebárs ušlý zisk, odlev ľudí, pokles daňových príjmov a podobne. Čiže poďme postupne.  
[00:11:22.020] - Martin Lindák
Keď sa pozrieme konkrétne na škody, respektíve analyzuje, vlastne rozdelená do troch oblastí, o jednej sme už hovoril, to sú tie potreby, že budú potrebovať 350 miliárd na obnovu krajiny, ale sú ešte ďalšie dve oblasti. Jednou z nich sú škody a druhou oblasťou sú straty. Samotné škody analýza definuje ako poškodenú infraštruktúru hlavne, napríklad poškodené budovy, cesty, priemysel, obchody a tak ďalej. A potom sú straty. To je taká nieže kvázi kategória, ale je to vyčíslenie toho, o koľko prišli tie podniky, ktoré boli poškodené a koľko mohli získať v období 21 mesiacov. Čiže tie tri mesiace od začiatku invázie po začiatok júna a potom ďalších 18 mesiacov. Kategóriu škody vlastne vyčíslili na 97 miliárd dolárov. Najväčšou, ako keby podpoložkou týchto škôd bolo samotné bývanie, kde boli škody skoro 40 miliárd dolárov. Keď to spočítali analytici, tak z 18,5 milióna bytových jednotiek, teda aj domov, aj bytov, bolo poškodených viac ako 800-tisíc. A vlastne z tohto vyčíslili, že sú tam škody 40 miliárd dolárov necelých. Druhou takou veľkou položkou bol transport. Prirodzene, počas vojny je ničená hlavne infraštruktúra či už z taktických vojenských dôvodov, aby sa nepriateľ nemohol presúvať alebo skrátka aj sa bojuje na tých cestách a blízko tých ciest a mostov a tak ďalej. Keď si to viac rozbijeme do menšieho, tak najviac boli vlastne poškodené cesty a železnice. A potom treťou najväčšou kategóriou vlastne v rámci tých škôd, kde boli škody odhadnuté na desať miliárd dolárov, boli na samotnom maloobchode a vo veľkoobchode, teda podnikoch a na priemysle. Keď som sa tu pozrel podrobnejšie, ako to vyčíslili, tak vlastne priemysel tvoril myslím, že nejaký 70 percent týchto škôd, čiže sedem miliárd a z toho polovicu, čiže približne päť miliárd z celkových týchto desať miliardových škôd boli napáchané vlastne v Doneckej oblasti na spomínanom Azovstale, kde sa odohrali najtvrdšie boje, respektíve stalo sa to veľmi známym bojiskom kvôli tomu, že sa tam skrývali vojaci aj civilisti a dlhé obdobie tam prebývali. A rovnako ešte boli škody na jednej fabrike, ktorá vyrába vlastne oceľ. Keďže oceľ je celkom silným artiklom Ukrajiny a veľkým vývozcom je samotná Ukrajina. Keď sa potom pozrieme na tie straty, tak najväčšou položkou, a oni to zaradili vlastne aj do tých potrieb, ktoré budú potom potrebovať do toho balíka 350 miliárd dolárov, je odmínovanie vlastne Ukrajiny. Tu sa odhaduje, že bude potrebných 73 miliárd dolárov na to, aby skrátka vedeli hlavne tú východnú časť Ukrajiny, kde sú v súčasnosti najväčšie boje dekontaminovať, respektíve zbaviť sa všetkých bômb, nevybuchnutej munície a tak ďalej, ktorá môže vlastne spôsobovať škody v budúcnosti, keby sa ku nej dostali civilisti a podobne. Druhou takou veľkou položkou je opäť obchod a priemysel, kde sú tie straty odhadnuté na 50 miliárd. Myslím, že keď som to čítal, tak to bolo pol na pol medzi priemyslom a obchodom. Oni do obchodu vlastne zaraďovali nielenže maloobchod, veľkoobchod, ale aj napríklad cestovný ruch a reštaurácie. A tu sa odhaduje v priemere, že v najbližšom roku a pol prídu podniky o nejakých 25 percent tržieb. Samozrejme, ono to je veľmi hrubý odhad. Oni presne nevedia tie čísla za jednotlivé podniky a zároveň nevedia, aké sú škody a straty vlastne v tých okupovaných oblastiach, kde sú stále Rusi, čiže tam sa použili skôr len odhady.  
[00:15:01.830] - Nikola Šulíková Bajánová
Len k tým bombám, tak to nie je vôbec žiadna sranda, pretože aj sami to vidíme na Slovensku, že niekto ide na huby a narazí ešte v roku 2022 na nevybuchnutú bombu alebo to nie je prípad iba Slovenska, ale aj iných európskych štátov a hlavne to bude aj dôležité v podstate pre to, či sa ľudia vrátia na Ukrajinu a či sa tam potom budú aj turisti vracať.  
[00:15:26.010] - Martin Lindák
Presne tak. Tak napríklad vidíme tie problémy v Európe ešte na Balkáne, že tam je asi pomerne dosť tej nevybuchnutej munície, keďže tam bol konflikt len nedávno, v 90-tych rokoch. Keby sme sa pozreli na tú tretiu najväčšiu oblasť strát, tak tá je taká zaujímavejšia, lebo je to vlastne transport, čiže spomínaná doprava, cesty a tak ďalej. Tu sú tie straty odhadnuté na 26 miliárd dolárov, ale približne 70 percent z toho tvoria vlastne straty v rámci prístavov v Čiernom mori, keďže Ukrajina, myslím, že okolo 60 až 70 percent exportu do ostatných krajín práve preváža pomocou lodí a tieto prístavy sú vlastne buď zamínované alebo sú blokované Rusmi a je tam problém vlastne ako keby obnoviť vôbec dopravu, nie ešte do tej predvojnovej podoby. Čiže ako keby tie firmy musia prevážať buď z iných prístavov, kde to musia zase odviezť či už po ceste alebo po železnici alebo skrátka len po železnici prevážať a samozrejme, železnica má menšiu kapacitu, je náchylnejšia na nejaké poškodenia a útoky a tak ďalej, čiže pre tie firmy to predstavuje pomerne veľké straty.  
[00:16:33.490] - Nikola Šulíková Bajánová
No a tretia samostatná kategória je vlastne energetika, ktorá tiež predstavuje veľmi závažný problém pre Ukrajincov, čiže tam sú tie škody vyčíslené ako?  
[00:16:44.770] - Martin Lindák
Samotná energetika nie je nejakou veľkou položkou v rámci strát a teraz to asi aj nebude úplne presné číslo z tej analýzy, keďže hlavne v posledných týždňoch Rusko bombardovalo hlavne energetickú infraštruktúru a hlavne v Kyjeve. Tam sme sa mohli vlastne dočítať, že približne tretina obyvateľstva má problém s black outami, že skrátka nevedia svietiť a fungovať celý deň a musia vlastne, aj boli vyzvaní na to, aby obmedzili svoju spotrebu a elektrinu používali len vyslovene vtedy, keď to nevyhnutne potrebujú a nesvietili zbytočne a nemali zbytočne zapnuté spotrebiče. Ale ako som spomínal, energetika samotná není až takou veľkou škodou položkou, ale za čo napríklad sú Ukrajinci dlhodobo kritizovaní a s čím sa aj počíta v tom pláne obnovy Ukrajiny, že Ukrajina bude efektívnejšia, bude zelenšia. Často je kritizovaná za to, že síce vedia vyrábať teplo pre tie bytovky, ale spotrebujú toho dvakrát viac za rovnakú pridanú hodnotu, za rovnaké teplo ako napríklad Nemci alebo severské krajiny. A celkovo aj ten energetický mix Ukrajiny nie je úplne najvábnejší. Aj keď najviac elektriny vyrobia atómové elektrárne, ktoré aj teraz sú vlastne v problémoch, pretože niektoré obsadili Rusi, ako je Záporožská jadrová elektráreň, ale vlastne na druhom mieste sú tepelné elektrárne, ktoré vyrábajú primárne z uhlia, čo je pre Európsku úniu prirodzene problémom. A to by chceli tiež zmeniť. A samozrejme, ešte nie je úplne jasné, čo sa bude diať vlastne s plynovodom, keďže Ukrajina je tranzitná krajina a ide cez ňu napríklad plynovod Bratstvo ku nám na Slovensko a ďalej do Európy a ročne malá Ukrajina vlastne len z tranzitu plynu asi pol percenta HDP, čo je pomerne vysoká suma, ktorá je vlastne vo forme poplatkov od Ruska za to, že je tranzitnou krajinou. V analýze sa len tak veľmi mierne spomína vlastne ako je na tom Ukrajina s plynom. Hovorí sa tam o tom, že zásobníky síce na zimu bude mať ako tak naplnené, ale myslím, že jej chýba nejakých 30 či 40 plynu a zároveň je tam aj len tak okrajovo spomínaná ropa a ropné produkty. Ale to sa dlhodobo, vlastne od začiatku vojny má Ukrajina problém s tým, že má nedostatok paliva a vlastne pumpy pre bežných ľudí a civilistov sú zatvorené a primárne vlastne spotrebúva palivo vojsko.  
[00:18:59.740] - Nikola Šulíková Bajánová
A zároveň keď sa rozprávame o nejakej budúcnosti, tak predsa Európska únia alebo teda Európa sa chce odstrihnúť od dodávok ruského plynu a ropy, takže možno to už potom ani nebude nejaká dôležitá debata hej, že či sú tam nejaké výpadky z Ruska, lebo jednoducho nebude tade prúdiť. Otázka bude teda, ako bude úspešná Ukrajina v tej transformácii na zelenú energetiku, pretože to zase nie je takto a vidíme to aj u nás, že to nie je úplne jednoduché, ale tak to je zase také trošku veštenie z gule. Dobre a ja som spomenula, že Európska únia prispela na chod štátu, na vyplácanie učiteľov, lekárov alebo teda zamestnancov verejnej správy. Potom vieme, že aj v budúcom roku by mala poskytnúť 18 miliárd dolárov, s čím počíta, že takú istú sumu poskytnú aj Spojené štáty. Čiže nejaké takéto peniaze na chod štátu tam sú, ale vlastne mňa by zaujímalo, že aký je napríklad výber daní v čase vojny? Ako to majú ľudia s hypotékami, že či ich musia platiť alebo jednoducho akože predpokladám, že nie? Hej, ale jeden nikdy nevie, že ako vlastne fungujú takéto veci?  
[00:20:10.030] - Martin Lindák
Keď sa pozrieme na takú tú makroekonoiku, respektíve také, že HDP, dlh štátu a podobné výdavky, príjmy rozpočtu tak prirodzene po februári vlastne sa o tretinu prepadli príjmy štátneho rozpočtu, teda najmä vo forme daní a dramaticky narástli výdavky približne 40 percent, respektíve, lebo každý mesiac sa to trošku inak hýbe, 30 až 40 percent narástli výdavky štátu. Prirodzene, najviac tých výdavkov ide na podporu ukrajinskej armády, respektíve na nejaké zbrane, vesty a asi aj platy vojakom a výzbroj a tak ďalej. Samozrejme, tu sa naskytá otázka, že ako to vlastne Ukrajina celé financuje, keďže je v deficite výraznom. No keď má štát vlastne vlastnú menu, čo je ukrajinská hrivna, tak má možnosť vydávať vlastne štátne svoje dlhopisy a môže to financovať, respektíve kupovať centrálna banka. Len to je taký trošku problém, že keď centrálna banka príliš nakupuje tieto štátne dlhopisy, tak môže vznikať v ekonomike inflácia. To aj trošku vidíme, ale je to aj dôsledkom vlastne vojny, že inflácia na Ukrajine je asi 25 percent, 25 až 30 percent, hovoria, že možno bude mierne stúpať, ale nemalo by to byť nejaké dramatické, čiže toto nakupovanie tých štátnych dlhopisov, cez ktoré sa vlastne financuje ukrajinská vláda, používa to na svoje výdavky, je také tancovanie, trošku na tenkom ľade a tu je trošku aj centrálna banka tak kritizovaná, že prečo nezvýšia vlastne úroky na tých dlhopisoch, aby to bolo atraktívnejšie pre zahraničných investorov, pre domácich, aby si to kúpili, pretože napríklad súčasná tá depozitná sadzba, tá hlavná sadzba, o ktorej sa často hovorí aj v Spojených štátoch amerických, aj v Európe, je nastavená na 25 percent, čiže ako keby tým investorom sa oplatí radšej kúpiť hrivnu a nechať si to v banke, respektíve aj bežným ľuďom sa oplatí skrátka tie peniaze nechať banke a budú tam mať 25 percent a nie nejakých 15 až 18 percent za koľko idú tieto štátne dlhopisy. Čiže keď sa teraz pozrieme napríklad na to, ako sa financuje samotná Ukrajina, tak najviac ju financuje samotná centrálna banka. Kupuje tie štátne dlhopisy, ktoré vydávajú a potom tam vidíme vlastne aj tú ostatnú pomoc, či už vo forme grantov alebo pôžičiek výhodných zo strany Spojených štátov alebo Európy, alebo Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, ktoré zvyknú zachraňovať vlastne tieto krajiny, ktoré majú problémy aj mimo vojnových čias, ale keď sa na to pozrieme, že aká je aj predikcia v tomto, tak zatiaľ som sa nedopátral k tomu, že by nejak hovorili či už štátny analytici alebo zo Svetovej banky, alebo z Medzinárodného menového fondu, že Ukrajina sa nejak výraznejšie dostala do problémov. Samozrejme, vidíme tam tú zvýšenú infláciu, museli trošku devalvovať tú svoju menu, pretože tam bol veľký tlak a musela ako keby centrálna banka nakupovať svoju vlastnú menu a páliť svoje zahraničné devízové rezervy. To si predstavme tak, že centrálna banka má vlastne približne 20 miliárd, napríklad dolárov. Ono sa to odhaduje na 20 miliárd, no odhade, píše sa štatistika, že to je 20 miliárd dolárov plus mínus a samozrejme ono to je rozbité na nejaké iné meny a tak ďalej, len skrátka sa to vykazuje, že to je 20 miliárd dolárov. Videli sme to napríklad aj v Rusku, keď sa mali zmraziť devízové rezervy ruskej centrálnej banky. Tá mala myslím, že hodnotu okolo 600 miliárd dolárov, ale napríklad polovica bola v zlate, nejaká časť bola v čínskej mene a tak ďalej. No a ukrajinská centrálna banka vlastne musí takto umelo posilovať kurz a ako keby si páliť tie zahraničné devízové rezervy. Čiže oni preto museli ten kurz trošku devalvovať, čiže znížiť jeho hodnotu voči ostatným menám, aby sa tam nevytváral taký silný tlak. A zároveň trošku s tým spôsobila infláciu v ekonomike. Ale celkovo zatiaľ to nevyzerá, že by sa nejak dostávala do výraznej krízy alebo hyperinflácie Ukrajina, veľmi dobre sa drží, a to aj vďaka tomu, že centrálna banka na jednej strane zaviedla kapitálové kontroly, napríklad bežní ľudia, keď som si pozeral posledné obmedzenia, tak nemôžu v zahraničí minúť za deň alebo nemôžu vybrať viac ako ekvivalent tritisíc eur. Myslím, že to nejakých stotisíc hrivien.  
[00:24:16.880] - Nikola Šulíková Bajánová
Čiže zabránili tomu behu na banku, či ako sa to volá?  
[00:24:20.510] - Martin Lindák
Áno, tak presne tomu runu na banku zabránili, pretože ľudia si nevedia teraz zrazu zo svojich účtov vytiahnuť všetky peniaze a tým by nastala ešte väčšia kríza v Ukrajine. Zároveň na druhej strane tomu pomáha aj tá zahraničná pomoc, ktorú poskytuje Európska únia alebo Spojené štáty americké, pretože tie ako keby ukazujú investorom, že s tou ukrajinskou ekonomikou to nie je také zlé a stále môžu ešte ako keby investovať napríklad do tých štátnych dlhopisov.  
[00:24:44.630] - Nikola Šulíková Bajánová
Dobre, to je tá aktuálna situácia, ale s tým asi veľa ten plán obnovy, alebo ako to už nazveme, asi v tejto chvíli nevie urobiť. Hej, že asi nečakáme, že bude rozkvitať ekonomika štátu, ktorý je napadnutý a je v zničujúcej vojne. Čiže tam vôbec sú nejaké výhliadky, že čo s tým alebo tam sa len čaká ako sa to celé vyvrbí a potom, keď prídu tie investície, keď sa začne obnovovať, tak sa ráta s tým, že tá inflácia klesne alebo čo?  
[00:25:12.170] - Martin Lindák
Presne tak ako hovoríš, v zásade je to udržovanie takého statusu quo, aby tá Ukrajina vedela fungovať v takých tých základných rámcoch alebo aby vedeli tam ľudia skrátka nejak žiť a prežili a nedostali sa do úplnej chudoby, aj keď sa predpokladá, že vlastne podiel chudobných ľudí vzrastie z dvoch percent na 22 percent, čomu sa asi pravdepodobne nevyhnú, lebo skrátka v tých oblastiach, ktoré sú okupované, nastane chudoba, bude tam problém s jedlom a s ďalšími vecami. Ale tak ako vravíš, do budúcnosti sa primárne čaká s tým, že ako dopadne vojna a potom sa uvidí, ako sa bude financovať vlastne obnova. Keď som si pozrel ten plán, ktorý som spomínal samotných Ukrajincov na tých 700 miliárd dolárov, tak oni to tam mali tak rozbité, že súkromné investície, čiže nejaký prítok zahraničného súkromného kapitálu, že tam prídu firmy, budú chcieť to obnoviť, chcú si tam založiť svoj biznis a tak ďalej. Potom tam boli samozrejme granty či už od Európskej únie, Spojených štátov a ostatných partnerov, s ktorými počítajú a samozrejme aj s pôžičkami, keďže aj zahraničie samozrejme dáva nejaký podiel grantov, ale aj nejaký podiel pôžičiek, kde je nejaký úrok alebo prípadne aj keď vidíme nejakú vojenskú pomoc tak oni si často Ukrajinci kupujú alebo sľúbia, že to zaplatia o dva roky. Napríklad na ten zahraničný ukrajinský dlh sú tam odpustené splátky na najbližšie dva roky. Myslím, že sa to volá moratórium presne. Čiže začnú splácať, respektíve ďalej budú platiť svoj dlh až o dva roky. Čiže to je zase ďalšia výhoda pre nich. A potom tam majú samozrejme svoje public spending, respektíve to, čo bude samotný štát dávať na tú obnovu Ukrajiny, ale úplne samozrejme, presne to tam nie je rozbité, to už potom bude závisieť od rokovaní, že od koho tie peniaze prídu, čo sa vyjedná a tak ďalej.  
[00:26:53.870] - Nikola Šulíková Bajánová
K tomu inak, aby investovali v budúcnosti do Ukrajiny aj súkromníci, vyzývajú aj zástupcovia Európskej komisie z Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, že teda to nemôže byť len na štátoch. A keď už sme pri tom, tak vlastne jeden z tých výsledkov, trebárs z toho berlínskeho stretnutia, akože to bolo to najväčšie hej, čo sa zatiaľ v tejto veci stalo, bolo, že už sa pracuje na platforme, ktorá bude zastrešovať vlastne tú pomoc. Ja neviem, tak ako vznikajú rôzne fondy pri OSN, tak vlastne vznikne aj nejaká platforma, ktorá bude vyslovene programovo pracovať na obnove Ukrajiny. Takže teda to je ten konkrétny výsledok z tých rôznych rokovaní, ale tak to sa ešte uvidí, ako to celé dopadne a kto tomu bude šéfovať, tam sa ešte rieši, že ako bude veľmi tá zodpovednosť na Európskej únii a alebo na G7 alebo na kom. No a myslím, že sme prešli všetky tie základné veci, aby ľudia neboli aj zahltení mnohými číslami, tak by som ešte na záver rada zdôraznila to, čo hovoria samozrejme aj politici a političky, že toto je investícia do demokracie, že samozrejme budeme počúvať hlasy typu, že a prečo by sme im mali posielať nejaké peniaze, my sme ich nenapadli a tak ďalej, ale už ako sme povedali na začiatku, to, aká bude tá obnova, bude dôležité pre to, aká bude tá krajina a aká bude demokracia na východe Európy a myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby sa stále zdôrazňovalo.  
[00:28:26.060] - Martin Lindák
Presne tak, ja s tým úplne súhlasím. Väčšinou to tak platí, že čím skorej sa podchytí nejaký problém, respektíve začne sa riešiť, tak tým menej bude stáť ako by sa to malo odkladať. A asi nikto nechce mať agresora vlastne na svojej hranici, čiže už len z takejto pragmatickosti by sa mali pomôcť Ukrajine, aby sa vlastne čím rýchlejšie spamätala a aby vlastne ochránila aj nás a prirodzene, oni teraz bojujú aj za európsku demokraciu a slobodu.  
[00:28:54.990] - Nikola Šulíková Bajánová
Ďakujeme, že ste si vypočuli podcast Ekonómia ľudskou rečou. Spomínali sme veľa čísel, takže odporúčame, aby ste si pozreli aj Martinove video ilustrované grafmi a sumami. Nájdete ho na rovnomennom YouTube kanáli a stránke Ekonómia ľudskou rečou.  
[00:29:09.870] - Martin Lindák
Budeme radi, ak náš podcast ohodnotíte a zazdieľate. Ja som Martin Lipták.  
[00:29:14.550] - Nikola Šulíková Bajánová
A ja som Nikola Šulíková Bajánová a s ďalšou epizódou sme tu opäť v nedeľu.  
[00:29:19.200] - Martin Lindák
Podcast Ekonómia ľudskou rečou vám priniesol portál Skpodcasty.sk, na ktorom nájdete všetky slovenské podcasty aj informácie o nich.