„V prvej vlne sme mali kontakty s obyčajnými, bežnými ľuďmi. V závere prvej vlny, keď už opadol prvotný stres, tak sa nám začali ozývať ľudia z prvej vlny, zdravotníci. Mali sme s nimi aj niekoľko pokusov o samovrážd. Žijú pod obrovským tlakom a stresom. Opakovali nám, že nemajú dostatok informácií, že príde druhá vlna a nevedia ako budú zabezpečené ich rodiny. Hovoria doteraz aké to pre nich je. Sú zvyknutí podávať výkon, pracovať pod stresom, aj sa stretávajú so smrťou častejšie. Ale stále opakujú, že nemajú dostatok informácií, perspektívu. Hovorili aj o tom, že im chýba ľudskosť, to, že si niekto všíma koľko teraz robia zdravotníci navyše,“ hovorí Marek Madro o tom, že na krízovu línku IPčka im začali volať aj pracovníci z prvej línie.

„V marci sme zaznamenali 5 násobný nárast kontaktov. Písali aj ľudia pre ktorých chatovanie nie je prirodzené. Písali nám aj seniori a videli sme, že im to veľmi nejde. Tak sme rozšírili naše služby a zriadili sme videoporadenstvo, bezplatnú telefonickú linku. Predĺžili sme prevádzku na nonstop prevádzku a strojnásobili sme počet našich kolegov. V novembri sme mali 226 pokusov o samovraždu, najčastejšie práve s tínedžermi. Je to najviac, čo sme v histórii kedy mali,“ dodáva Marek Madro o vysokom náraste počtu ľudí, ktorí vyhľadajú pomoc na linke IPčka a počtu samovrážd.