"Raz som išiel v škole po chodbe a jeden človek z vyššieho ročníka veľmi nahlas, aby som to počul, povedal – niekto si tu myslí, že je chlapec. V tej dobe už moji kamaráti o mne vedeli a podporovali ma. Z toho komentára som si veľa nerobil, ale myslím si, že je veľmi tenká hranica, keď to už môže ľuďom ubližovať," spomína 20-ročný transrodový muž Johann Čierny na svoje skúsenosti zo školy.
Nová epizóda podcastu TransFér sa zaoberá témou, ako spoznávať potreby členov a členiek menšín, s ktorými žijeme v jednom priestore. S transrodovými ľuďmi sa totiž môžeme stretnúť kdekoľvek – v rodinách, na ulici, ale aj v škole a v práci. Práve posledné dve sú miesta, kde trávime okrem domova najviac času.
Moderátorka Michaela Žureková sa v tejto súvislosti rozprávala so štyrmi ľuďmi, aby spolu rozobrali, čo zažívajú trans ľudia v škole, ako pristupujú a ako by mali pristupovať k transrodovej mládeži učiteľky a učitelia.
"Učitelia si neraz myslia, že im nejaký právny rámec bráni, aby vyjadrili priímajúci postoj voči potrebe dieťaťa. Ako ukázal náš výskum, takýto právny rámec naozaj nie je. Naopak, máme ústavu, antidiskriminačný zákon, dohovor o právach dieťaťa. Priestor na ústretovosť tam rozhodne je. A situácia je ľahšia, ak má dieťa podporu rodičov," približuje v podcaste výskumnínčka Soňa Lutherová, ktorá pred niekoľkými rokmi robila výskum o prežívaní transrodových detí na školách.
Epizóda rozoberá aj to, čo znamená urobiť tranzíciu v zamestnaní, a ako v ňom vytvoriť pre trans ľudí lepšie a bezpečnejšie prostredie.
"Najprv som o tom povedala tímlídrovi, aby som vedela, aká bude jeho reakcia, či sa mám báť. A bolo to úplne v poriadku. Podporil ma, že keď budem niečo potrebovať, mám sa mu ozvať. O pár týždňov som zvolala online míting s celým tímom a hneď sa ozvali, že ma všetci podporia a všetko bude fajn. Veľa ľudí už predtým niečo videlo," opisuje svoju pozitívnu skúsenosť 28-ročná Tamara Andrejková.
Na Slovensku sú však aj transrodoví ľudia, ktorí sa pre svoju identitu nevedia zamestnať, pretože majú v dokladoch iné pohlavie a meno, než ako sa prezentujú. Prípadne sa stretávajú s diskrimináciou v kolektíve, ktorý možno so situáciou nie je oboznámený.
"Určite by bolo skvelé, keby sa mal dotyčný trans človek s kým porozprávať o tom, čo zažíva v práci. Aby sa našli také cesty, ktoré by vyhovovali jemu. Nikdy nie je vhodné robiť veci bez neho, lebo aj dobre mienené kroky niekedy môžu situáciu ešte zhoršiť," upozorňuje v epizóde poradkyňa z centra PRIZMA, Zara Kromková.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik podcastu TransFér a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Ďakujeme, že počúvate podcast TransFér.
