Zo skoro najmladšej spoločnosti v Európskej únii sa staneme najstaršou. Na to sa musíme pripraviť. Sú prvé lastovičky, ktoré sa venujú medzigeneračnej komunikácii a ako zmeniť prístup k nej, aby sme najstaršiu generáciu nebrali ako príťaž pre spoločnosť. Neoliberálny ekonomický pohľad na fungovanie spoločnosti je našou najväčšou výzvou.  

Myšlienka medzigeneračnej pomoci je silná, ale otázkou je aj to, či dnešnej generácii seniorov má kto pomoc poskytnúť. Ľudia privádzajú svoje deti na svet v neskoršom veku. Tým sú naraz zastihnutí potrebou starostlivosti o dve vekové skupiny naraz. Potrebujú ich deti a súčasne už aj ich rodičia. Tento problém pred tridsiatimi rokmi neexistoval.  

V tradičnej spoločnosti sa deti v opatere striedali. Mala aj rôzne formy, nebola tu jediná forma starostlivosti o najstaršiu generáciu. Teraz je detí menej a niekedy ani nežijú v lokalite v dôsledku urbanizácie, sťahovania z vidieka. Očakávať od rodiny, či už nukleárnej alebo rozšírenej, že prevezme celú starostlivosť o najstaršiu populáciu, je iluzórne.  

Zatvárame oči pred migráciou ale ide o jednu zo záchran pre krajiny, ktoré starnú. Zmení sa štruktúra, na to sa musíme nachystať. Slovensko nebude jednofarebné, ako by sme ho mnohí radi mali. Bude oveľa farebnejšie.  

Podcast moderuje Slavomír Ondoš a jeho hosťami sú demografka a geografka Marcela Káčerová a etnologička Ľubica Voľanská. 

Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk